Washingtonské hodiny slovenčiny

Autor: Marek Hlaváč | 30.9.2014 o 1:21 | (upravené 4.11.2014 o 22:00) Karma článku: 9,91 | Prečítané:  900x

Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, moje najlepšie spomienky na dva roky strávené vo Washingtone sú spojené s vyučovaním slovenčiny. V americkom hlavnom meste nikdy nebola núdza o zaujímavé príležitosti. V rokoch 2009 až 2011 som tam študoval verejné politiky, pracoval vo výskumnom oddelení Svetovej banky a zostavoval indexy efektivity zahraničnej pomoci na Brookings Institution.

Na ulici sa dalo celkom bežne naraziť na známych svetových politikov a ekonómov. Mesto malo bohatý kultúrny život (s bezplatným vstupom do takmer každého múzea) a množstvo historických pamiatok a turistických atrakcií. Washington tiež priťahoval rôznorodú zmes mladých, vzdelaných a ambicióznych ľudí, ktorí boli aktívni v každej oblasti hospodárskeho života - či už v súkromnom sektore, v medzinárodných inštitúciách, na veľvyslanectvách, ako štátni úradníci alebo v neziskových organizáciach.

Napriek tomuto všetkému, mojou najobľúbenejšou aktivitou boli moje dvojhodinové lekcie slovenčiny na jar 2011. K vyučovaniu slovenčiny som sa dostal tak trochu náhodou. Už si nepamätám odkiaľ presne, ale krátko po príchode do Washingtonu som sa dozvedel o neziskovej organizácii Global Language Network. Táto organizácia bola pôvodne krúžkom zahraničných študentov, ktorí sa rozhodli učiť sa navzájom svoje rodné jazyky. Neskôr sa rozrástla na celkom aktívnu neziskovku, ktorá ponúkala záujemcom veľmi lacné (takmer bezplatné) hodiny cudzích jazykov, ktoré vyučovali dobrovoľníci - väčšinou zahraniční študenti alebo imigranti, pre ktorých bol daný jazyk materinským. Jedným z týmto dobrovoľníkov som sa stal aj ja. 

Tu je zopár mojich postrehov z washingtonských hodín slovenčiny:

Postreh prvý: O slovenčinu je v USA veľký záujem.

Mojou najväčšou obavou bolo to, že sa na moje hodiny slovenčiny prihlási málo záujemcov. Aby som účasť umožnil čo najviac záujemcom, strategicky som hodiny naplánoval na skoré sobotňajšie popoludnia. Cez e-mail som oslovil viaceré slovenské mailing listy (ako napr. SlovakInfo) a poprosil som ich, aby preposlali krátku upútavku.

Moja stratégia sa nakoniec ukázala byť úspešnou a moje obavy neopodstatnenými. Na prvú hodinu sa dostavilo približne dvadsaťpäť študentov, z ktorých takmer všetci kurz slovenčiny absolvovali až do konca.

Postreh druhý: Záujemcovia o slovenčinu sú veľmi rôznorodí.

Tých dvadsaťpäť študentov sa od seba navzájom odlišovalo snáď vo všetkom. Najmladší študent bol osemnásťročný prvák bakalárskeho štúdia, ktorý si slovenčinu vybral preto, lebo už ovláda španielčinu a francúzštinu a chcel k tomu pridať ďalší európsky jazyk. Prečo si zo všetkých možných európskych jazykov vybral práve ten náš mi zdôvodniť veľmi dobre nedokázal. Ale nevadí - proti gustu žiaden dišputát. Môj najstarší študent bol asi 75-ročný pán, ktorý mal slovenských predkov a už dlhé roky bol fascinovaný svojím pôvodom. Ako samouk sa snažil po slovensky naučiť, ale veľmi sa mu nedarilo. Bol teda rád, že konečne dostal šancu mať slovensky hovoriaceho učiteľa.

Každý jeden z mojich študentov mal nejaký zaujímavý životný príbeh, ktorý ho doviedol k slovenčine. Mal som v triede obchodníka s nehnuteľnosťami, ktoré predkovia boli slovenskí Rusíni. Jedna z mojich študentiek bola mladá učiteľka, ktorá strávila dva roky v Nitre, kde vyučovala angličtinu. Za ten čas sa stihla zamilovať do krajiny, ale nestihla sa ešte naučiť jazyk. Na hodiny so sebou priviedla aj svojho priateľa, ktorý mi raz po hodine tajne oznámil, že ju mieni poprosiť o ruku počas ich plánovaného výletu na Slovensko. Dnes sú títo dvaja manželia.

Mojím obľúbencom bol asi Chad, sympatický chlapík, ktorý sa oženil so Slovenkou a povedal mi, že sa na slovenčinu prihlásil, aby dokázal porozumieť svojej manželke. So štipkou humoru som mu odpovedal, že porozumenie s manželkou mu zaručiť nedokážem, ale posnažím sa, aby o niekoľko týždňov rozumel aspoň jej rodnému jazyku.

Postreh tretí: Základné komunikačné schopnosti sú dôležitejšie než gramatická dokonalosť.

Slovenčina je náročný jazyk, najmä pre študentov, ktorých rodnou rečou je angličtina. Snáď jediná vec, čo je v slovenčine jednoduchšia než v angličtine sú časy (minulý, prítomný, budúci, na rozdiel od všelijakých anglických predminulých, atď.). Vedel som, že pre väčšinu študentov bude môj kurz možno jedinou životnou príležitosťou naučiť sa základy slovenčiny. Nechcel som teda tráviť príliš veľa času zaoberaním sa tým, či moji študenti budú po slovensky hovoriť gramaticky dokonale. Mojím cieľom bolo, aby dokázali porozumieť jednoduchej konverzácii a najmä aby sa nebáli jednoducho (ale účinne) komunikovať.

Z vlastnej skúsenosti viem, že pri učení sa cudzieho jazyka je možno viac než polovica úspechu zbavenie sa strachu z komunikácie. Ak študenti prekonajú strach a nebudú sa bať povedať niečo možno trochu nesprávne, ale napriek tomu zrozumiteľné, všetko ostatné sa naučia omnoho rýchlejšie a bez zbytočného stresu.

Postreh štvrtý: Internetové lekcie sú efektívnym doplnkom tradičných hodín.

Keďže moji študenti boli poväčšine pracujúci dospelí ľudia s rodinami, tušil som, že viacerí z nich budú musieť niekoľko hodín vymeškať kvôli iným dôležitým povinnostiam. Zároveň som však chcel dosiahnuť, aby občasná absencia niektorých študentov zbytočne nespomalila rýchlosť celého kurzu. Rozhodol som sa teda, že po každej hodine na Internete uverejním súhrn materiálu, ktorému sme sa stihli venovať. Ku každej slovenskej vete a príkladu som taktiež pridal zvukový záznam, aby si študenti mohli zopakovať aj výslovnosť. Svojim študentom (nielen tým dočasne absentujúcim) som odporučil, aby si po každej hodine "naživo" prešli aj príslušnú internetovú lekciu.

Ak náhodou o tieto internetové lekcie slovenčiny (aj s výslovnosťou) máte záujem, môžete ich nájsť tu

Postreh piaty: Internetové lekcie žijú svojím vlastným životom.

Akonáhle sa moje lekcie slovenčiny objavili na Internete, začali žiť svojím vlastným životom. Postupne mi v e-mailovej schránke začali pribúdať správy od ľudí z celého sveta (najďalej asi zo Srí Lanky), v ktorých mi poďakovali za lekcie slovenčiny. Mnohé správy boli celkom dojemné. Dozvedel som sa napríklad, že som umožnil niekoľkým zahraničným priateľom a priateľkám Slovákov a Sloveniek lepšie komunikovať s (možno) budúcimi svokrovcami. 

Zo všetkých e-mailov na mňa však zapôsobil jeden, ktorý som dostal od policajného veliteľa v Anglicku. Internetové lekcie mu pomohli lepšie komunikovať s komunitou českých a slovenských Rómov žijúcich v Anglicku, ktorých bezpečnosť má jeho policajná jednotka na starosti. Jedna z najväčších krás života je to, že niekedy človek ani nedokáže predvídať, komu a ako môže byť nápomocný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?